Domov dôchodcov v Nitrianskom Pravne bol založený v roku 1957 na zhorenisku. Dátovanie stavby je z roku 1875, kedy bola postavená ako letné sídlo zemana. V neskoršom období v objekte pôsobia mníšky rádu sv. Vincenta de Paul a tento slúži ako exercičný dom. Do vlastníctva rádu sv. Vincenta de Paul sa budova a priľahlý  majetok dostáva kúpou v roku 1935. Po skončení II. Svetovej vojny prepadá majetok rádu do konfiškátu s vlastníckym právom štátu.

      Po odsune mníšok rádu sv. Vincenta de Paul sa v priestoroch objektu zriaďuje internátne poľnohospodárske učilište. V roku 1956 budova vyhorela, školstvo o objekt nejavilo záujem, preto Okresný národný výbor pridelil majetok odboru sociálnych vecí pre sociálne služby. Po rekonštrukcii dňa 16. novembra 1957 dostáva strechu nad hlavou prvých 16 obyvateľov. Stavba obsahuje obytnú časť o kapacite 50 lôžok, kuchyňu, práčovňu, spoločenskú miestnosť, sociálne zariadenia. Za prvého vedúceho bol menovaný pán Vincent Šovčík. Náklady na stavbu I. časti ústavu boli 2,6 mil. korún a realizátor OSP Prievidza.

       Počet žiadateľov na ústavnú starostlivosť každým dňom narastal a preto bol potrebné súčasne pripraviť nový objekt s komplexným vybavením, ktorý bol ukončený v roku 1962 o kapacite 70 lôžok s vybudovanou vývarovňou  o kapacite 120 jedál, dvoma spoločenskými miestnosťami, centrálnou kotolňou na pevné palivo s ústredným vykurovaním. Realizátorom bol Priemstav Prievidza o náklade 5,6 mil. korún. Do roku 1965 bola zrekonštruovaná prvá stavba s rozšírením lôžkovej časti, vybudovaná práčovňa a sušiareň, napojenie na centrálny vodovod, napojenie na ústredne vykurovanie. Celkove sa kapacita zvýšila v obidvoch budovách na 120 lôžok. Funkciu vedúceho v tomto období vykonával pán Ján  Švarc.

      Od roku 1972 do roku 1976   bol vedúcim Domova dôchodcov Nitrianske Pravno pán Jozef Cmarko. Od roku 1976 sa pripravujú kompetenčné zmeny vyplývajúce zo zákona 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý legislatívne upravuje rozdelenie kompetencií medzi odborom sociálnych vecí a novovzniknutým právnym subjektom OÚSS. Domov dôchodcov sa stáva od roku 1978 preddavkovou organizáciou OÚSS Prievidza, kde je menovaný za riaditeľa pán Borko. V tomto období vedúcim domova je pána Dzian Štefan až do roku 1979.

      Ústavná a mimoústavna starostlivosť je sústredená na OÚSS  Prievidza, kde sú zabezpečované všetky rozvojové plány rozširovania kapacít ústavu, údržba a pod. V tomto období aktivita ústavu smeruje k starostlivosti  o prideľovaných obyvateľov. V roku 1980 do funkcie vedúceho  zariadenia prichádza pán Václavik.

      Začiatkom roku 1980 prichádza na post riaditeľa OÚSS Prievidza p. Antoni a v roku 1981 nový vedúci zariadenia p. Ziman. Toto obdobie odzrkadľuje prípravu vybudovania nových kapacít, a tak potrebného lôžkového výťahu. Prvé výkopy nového objektu sa začali v roku 1982 o finančnom náklade 1,9 mil., ktorý však pri ukončení roku 1985 činí 3,2 mil korún. V roku 1984 nastupuje do funkcie vedúceho zariadenia p. Peter Kutiš a v roku 1986 za riaditeľa OÚSS p. Bartolomej Ertl.

      Po prehodnotení krátkodobých a dlhodobých výhľadov od roku 1984 sa začína smerovať výstavba nie na materský  ústav, ale na vytváranie satelitov. Takýto prvý satelit bol vytvorený z bývalej školy v prírode v miestnej časti Vyšehradné. Táto budova bola v správe OÚSS od roku 1983. Samostatná svojpomocná rekonštrukcia bola vykonaná až v roku 1984. Zásluhu na rýchlej rekonštrukcii mali nielen dodávatelia ŠM Nitr. Pravno a drobné prevádzky pri MNV Nitr. Pravno, ale aj samotní pracovníci ústavu a riaditeľstva, ktorí tu odpracovali vyše 2800 hodín. V mesiaci október 1984 boli prijatí prví obyvatelia do zrekonštruovaného objektu, ktorý mal kapacitu 18 lôžok v 7 izbách. Vykurovanie bolo elektrické a strava sa čiastočné varila a čiastočne dovážala z Bôrika.

      V roku 1985 bola slávnostne odovzdaná prístavba o kapacite 36 lôžok v 18 izbách. Celková kapacita dosiahla 228 lôžok.

     Po roku 1985 a ukončení rozširovania lôžkových častí bolo veľmi potrebné riešiť dennú údržbu materského objektu. Postupne sme  vlastnými silami vybetónovali na 33 izbách podlahy. Za spolupráce s drobnými prevádzkami pri MNV v Nitr. Pravne sme opravili  mäkkú krytinu na šikmých strechách,  pôvodnú ťažkú  sme vymenili za novú hliníkovú. V spolupráci s MNV Nitr. Pravno sme postavili dielne  aj ubytovňu a vďaka sponzorovi Pórobetónu Zem. Kostoľany sklad  s garážou .

      Problémy s adaptáciou obyvateľov na nové cudzie prostredie nútilo vedenie ústavu presadiť vybudovanie malého satelitného zariadenia aj v inej časti okresu Prievidza. Tento plán sa podaril odkúpením rodinného domu vo Valaskej Belej začiatkom roku 1985, ktorý po zrekonštruovaní v decembri toho istého roku bol odovzdaný do prevádzky. Takto ústav dosiahol kapacitu 242 lôžok. Vedenie ústavu si mohlo v praxi odskúšať prácu nielen vo veľkom kolose, ale aj na malých satelitných zariadeniach.

      Pri dosiahnutí kapacity 208 lôžok na Bôriku o priemere 240 stravníkov bola príprava  stravy  pre  obyvateľov  a  pracovníkov  v  malej  vývarovni  zložitá a v rozpore s hygienickými normami. Preto s pánom riaditeľom Ertlom a vedúcim ústavu sa začali podnikať kroky na získanie finančných  prostriedkov na projekciu, projekčnú organizáciu a spôsob realizácie hospodárskej budovy ústavu. Snaha bola korunovaná úspechom a v roku  1989 sa začína realizácia najväčšej stavby v domove dôchodcov a vysunutých oddeleniach. Celková hodnota diela dosiahla 33 mil Sk, a získali sme  1,2 mil Sk sponzorsky naviac. Za touto finančnou čiastkou sa nachádzajú 3 ČOV a to na Bôriku, vo Vyšehradnom a vo Valaskej Belej, vybudovanie plynovej prípojky a zmena vykurovacieho média z pevného na plynné palivo, vybudovanie 2 km trasy miestneho vodovodu, vybudovanie plynovej kotolne, skladov pre potraviny a všeobecný materiál, novú kuchyňu o kapacite 500-800 jedál, priestranná jedáleň pre 150 obyvateľov a jedáleň  pre zamestnancov o kapacite 30 stoličiek, spoločenskú miestnosť, miestnosť pre muzikoterapiu a na dôvažok malý kostolík. Objekt bol daný do užívania v roku 1993. Vybudovaním plynovej kotolne sme prestali byť najväčším znečisťovateľom ovzdušia.

      Po dobudovaní a presťahovaní stravovacej prevádzky do nových objektov sa uvoľnili  priestory po kuchyni, kotolni,  vybudoval  sa priestor pod spojovacou chodbou a získal sa priestor  po navrhovanej uhoľni pre novú kotolňu. Spoločnými silami a vďaka pochopeniu zriaďovateľa sme v roku 1994 vybudovali novú práčovňu z kuchynských priestorov, sušiareň prádla, žehliareň, mangľovňu a sociálne miestnosti pre pracovníčky práčovne.

      Hľadaním sponzorov sa nám bez použitia štátnych financií podarilo vybudovať komplex rehabilitačných miestností a miestnosť poslednej rozlúčky s chladiacim  boxom. Toto bolo začaté v januári 1995 a ukončené v apríli 1995 z príležitosti otvorenia výstavy ručných prác obyvateľov nášho zariadenia na Okresnom úrade Prievidza a návštevy pani ministerky Oľgy Keltošovej v našom zariadení.

Od 24.7.1996 zriaďovateľom ústavu je Krajský úrad Trenčín.